Jedlé huby
Kuriatko jedlé
Kuriatko jedlé rastiev ihličnatých aj v listnatých lesoch v machu alebo medzi lístím, zvyčajne vo veľkých húfoch. Je to veľmi chutná huba. Má príjemnú korenistú chuť a dajú sa z nej pripravovať jedlá na rôzne spôsoby.
Bedľa vysoká
Patrí k najznámejším jedlým hubám Slovenska. Je to zároveň jedna z najväčších húb rastúcich na Slovensku, dorastá až do výšky 30–40 cm. Bedľa sa prevažne hodí len na vyprážanie. K vyprážaniu sa používa klobúk.
Kozák osikový
Klobúk za mladi býva krásne červenopomarančový až pomarančovohnedastý alebo tmavočervený, potom (najmä za daždivého počasia) čiastočne odfarbený.Hlúbik je za mladi trochu bruchatý, potom valcovitý, hore stenčený. Kozák osikový rastie najčastejšie pod osikami v lese aj mimo lesa.
Kozák brezový
Ľudovo nazývaný „brezák“. Klobúk má spočiatku polkruhovitý, neskôr vankúšovo vyklenutý, je hnedej farby. Hlúbik je valcovitý, smerom nahor zúžený. Rastie v zmiešaných lesoch, v hájoch, výhradne pod brezami. Kozák brezový žije v symbióze s koreňmi brezy. Kozák brezový je výborná jedlá huba. Môže sa pužiť na spôsob praženice, alebo ako sušená huba.
Hríb dubový (dubák)
Je najznámejšia jedlá huba Slovenska. Klobúk je mäsitý, Hlúbik je hrubý, spočiatku súdkovitý, potom kyjovitý až valcovitý. Vyskytuje sa najmä v dubových lesoch. Dubák je výborná jedlá huba, vhodná aj na sušenie. Je výborný aj na polievky a omáčky.
Suchohríb hnedý
Suchohríb hnedý ľahko rozlíšime podľa gaštanovohnedého alebo čokoládovohnedého, hladkého klobúka, ktorý je za vlhka lepkavý. Rúrky sú žltkasté až žltozelené, ich ústia otlačením modrejú. Valcovitý, dolu často zahnutý hlúbik je stenčený. Rastie najmä v ihličnatých a horských lesoch. Hubu však obľubujú hlodavce a často nachádzame na plodniciach stopy ich zubov.
Masliak obyčajný
Masliak obyčajný sa viaže na borovice. Klobúk je široký s čokoládovohnedou alebo žltohnedou, za vlhka slizkou a lesklou pokožkou, ktorú možno ľahko olúpať. Hlúbik je valcovitý, hore citronovožltý, dolu hnedastý. Podľa plachtičky, ktorá tvorí na hlúbiku nápadný biely prsteň a na okraji klobúka niekedy útržky, odlíšime tento masliak od iného masliaka. Je to výborná jedlá huba.
Podpňovka obyčajná
Ratie na listnatých stromoch, ktoré poškodzuje. Keď hostiteľ odumrie, podpňovka rozkladá jeho kmeň a korene. Rastie v trsoch. V strednej časti klobúka sa nachádzajú šupiny, ktoré sú viditeľné len pri zväčšení (pod lupou). Podpňovka obyčajná je jedlá, ale zbierajú sa len klobúky bez hlúbikov, ktoré sú príliš tvrdé.
Pečiarka ovčia
Klobúk najprv je vajcovitý alebo elipsoidný, neskôr polguľovito klenutý a napokon plocho rozprestretý. Býva takmer biely, po otlačení sa sfarbuje na žlto. Hlúbik je valcovitý, dolu trochu zhrubnutý. V dospelosti je rúrkovite dutý, celý biely, hladký, zvyčajne holý. Otlačením žltne. V hornej tretine má biely blanitý prsteň.Pečiarka ovčia rastie v ihličnatých lesoch, najmä pod smrekmi, zriedkavo sa nájde aj mimo lesa v krovinách. Je to výborná jedlá huba.
Hríb smrekový
Rastie v symbióze so smrekmi. Je to jedlá a vynikajúca huba, vhodná na sušenie i na mrazenie. Je veľmi podobný s hríbom dubovým (dubákom), ktorý je aj jeho príbuzný.
Smrčok vysoký
Má zvoncovitý alebo valcovito kužeľovitý klobúk. Rastie v skupinách na vlhkých zatienených miestach. Rastie takmer všade, najmä na okrajoch smrečín a jedlín, v luhoch a krovinách, aj v záhradách.
Smrčok jedlý
Má vajcovitý, guľovitý alebo tupokužeľovitý kužeľovitý klobúk, ktorý je vysoký 4-8 cm a široký 3-6 cm. Rastie na trávnatých plochách u lesov, v krovinách, v parkoch aj v záhradách.
Vatovec obrovský
Je jedlá huba guľovitého tvaru bez hlúbika, má výraznú bielu farbu.Vatovec je veľký, dosahuje hmotnosť až 4 kg. Vnútorná hmota je spočiatku rovnako biela a počas dospievania sa mení na olivovohnedú a práškovitú konzistenciu. Vatovce rastú na lúkach a lesných čistinkách, riedkych čistinkách lesov, v riedkych borovicových lesoch. Mladé plodnice majú výbornú chuť, hodia sa prevážne ako rezne.