Jedovaté huby

Hríb satanský 

Má mohutné, mäsité plodnice, klobúk je svetlosivý, alebo striebristohnedý. Hlúbik jehrubý, v strednej časti bledožltkastý ozdobený červenou sieťkou. Má hubovú vôňu, neskôr páchne.Patrí medzi zriedkavé huby rastúce v listnatých, väčšinou dubovo- hríbových lesoch, často s lieskou a lipou. Za surova je prudko jedovatý. Malý kúsok z čerstvej plodnice zvyčajne vyvolá úporné zvracanie.

Muchotrávka tigrovaná

Klobúk má najprv takmer guľovitý, neskôr polguľovite klenutý a napokon plocho rozprestretý. Je tenko mäsitý, bledohnedý, žltohnedý alebo olivovo sivohnedý, pokrytý bielymi bradavkami, ktoré sú najprv usporiadané v sústredných kruhoch, neskôr iba nepravidelne a často sa strácajú vôbec.Hlúbik je takmer valcovitý, dole zhrubnutý v tvare malej hľuzy, ktorá je obalená prirastenou pošvou, zakončenou voľným golierikom. Nad hľuzou býva zvyčajne niekoľko prstencovitých krúžkov z rozpukanej pokožky hlúbika. V hornej tretine je biely ovisnutý prsteň, ktorý obyčajne dosť skoro zmizne. Muchotrávka tigrovaná rastie v ihličnatých aj v listnatých lesoch, v nížinách i v horách. Je rozšírená v celom miernom pásme severnej pologule. Je to prudko jedovatá huba.

Muchotrávka zelená

Považuje sa za najjedovatejšiu a najnebezpečnejšiu hubu . Nielenže je prudko jedovatá, ale naviac sa prvé príznaky otravy objavujú až v okamihu, keď je jed vstrebaný v organizme a sú už ťažko zasiahnuté dôležité orgány (najmä pečeň). Amatérski hubári si ju často pletú so šampiňónmi a inými druhmi jedlých húb. Úspešnosť liečby a nádej postihnutého na prežitie je závislá od množstva požitej muchotrávky a včasnosti lekárskeho zásahu. Nutný je okamžitý prevoz do nemocnice a opakovaný výplach tráviacej trubice. Pri skorom zachytení otravy je možné odstrániť toxíny z krvi a existuje nádej na plné vyliečenie. Pokiaľ však dôjde k plnému rozvinutiu ťažkej otravy, končí pacient vo väčšine prípadov minimálne s ťažkými doživotnými následkami, ako je trvalé poškodenie pečene alebo obličiek.

Muchotrávka červená

Klobúk má  najprv takmer guľovitý, potom klenuto polguľovitý a napokon plocho rozprestretý až celkom plochý. V dospelosti býva na okraji ryhovaný, s pokožkou šarlátovočervenou alebo červenopomarančovou, zriedkavo aj pomarančovožltou, pokrytou belavými alebo žltkastými bradavkami. Bradavky po daždi miznú.Hlúbik je valcovitý, hore užší, dolu širší, zakončený zdurenou guľovitou alebo mierne zahrotenou hľuzou, ozdobenou niekoľkými sústrednými pásmi bradaviek, ktoré sú zvyškom plachtičky. V hornej tretine má veľký mohutný biely alebo žltkastý prsteň.Rastie v ihličnatých aj v listnatých lesoch. Je to najkrajšia huba našich lesov.To, že je muchotrávka červená jedovatá, vie každý hubár. Jej jedovatosť sa často aj preceňuje, čo však nie je na škodu. V skutočnosti je však oveľa menej nebezpečná, ako niektoré iné jedovaté muchotrávky.

Hodvábnica veľká

Klobúk má za mladi polguľovitý alebo takmer kužeľovite zvoncovitý s podvinutým okrajom, neskôr plocho klenutý, často v strede s tupým hrboľom. Najprv belavý až sivookrový, v dospelosti sivohnedastý, hladký, holý.Hlúbik je robustný, valcovitý, na báze často zhrubnutý.Najprv biely, neskôr okrovožltkastý. Hodvábnica veľká rastie v svetlých listnatých lesoch.Je to prudko jedovatá huba