Nekvitnúce byliny (výtrusné rastliny)

Machy

Machy sú lesné rastliny, ktoré rastú v tieni a na vlhkých miestach.Telo machu je tvorené pakorienkami, pabyľkou a palístkami. Machy nasávajú vodu celým povrchom tela. Najviac sa machy vyskytujú v ihličnatých lesoch. Machy sa rozmnožujú výtrusmi. V lete vyrastie  na pabyľke tenká stopka s výtrusnicou. Vo výtrusnici dozrievajú výtrusy. Dozreté výtrusnice prasknú a vypadnú z nich výtrusy. Vo vlhkej pôde vyklíčia a vyrastie nová rastlinka machu.

V horských oblastiach s bohatými zrážkami rastie mach rašelinník. Rašelinník neustále dorastá na vrchole, dolné časti machu odumierajú a vzniká rašelina. Rašelina je organická hmota, ktorá sa používa na zlepšenie kvality pôdy (humus). Má aj liečivé účinky - liečivé bahno. Medzi známe druhy machov patrí ploník obyčajný. Je jeden z najväčších machov (dosahuje výšku až 50 cm). Vytvára vankúše tmavozelenej farby. Ďalším známym druhom je bielomach sivý, ktorý vytvára na zemi v ihličnatých lesoch charakteristické bochníkovité sivozelené vankúšiky.

Machy majú v lesnom spoločenstve veľký význam. Zadržiavajú vlahu a postupne ju vyparujú do okolitého prostredia.

Paprade

Rastú na vlhkých a tienistých miestach. Telo tvorí koreň, podzemná stonka (podzemok) a listy. Rozmnožujú sa výtrusmi. Papraď samčia rastie na vlhkých miestach, v tieni listnatých stromov. Listy má prispôsobené na zachytávanie dažďovej vody. Voda steká po listoch do stredu rastliny, až ku koreňom. Obdobie zimy prežívajú paprade vďaka podzemkom. Listy paprade sa podobajú na stočené hodinové pero. V lete sa na spodnej strane listov vytvárajú kôpky výtrusníc, chránené sivou blankou.

Prasličky

Dnešné prasličky sú trváce byliny s článkovanou, dutou, na povrchu ryhovanou stonkou a podzemkom. Listy vyrastajú v praslenoch a svojimi spodnými časťami sa zrastajú do rúrkovitej pošvy, ktorá objíma stonku. Pokiaľ sú vyvinuté postranné stonky, sú tiež usporiadané v praslenoch. V lesoch, najmä v smrečinách na mokrých a tienistých miestach rastie praslička lesná. Jej stonka (byľ) je na jar hnedá, nerozkonárená a má na vrchole výtrusnicu. Po vypadaní výtrusov stonka zozelenie a rozkonári sa. Je jedovatá.

Plavúne

Plavúň obyčajný je bylina podobná machu s plazivou stonkou dlhou až 1 m a s priamymi vidlicovito rozkonárenými konárikmi. Dolná časť stonky nesie hustú skrutkovicu listov. Horná časť stonky má redšie celistvookrajové lístky a býva na vrchole zakončená vidlicou s 2-5 výtrusnými klasmi. Je liečivou rastlinou.

Z papradí, prasličiek a plavúňov, ktoré pred stámiliónmi rokov mali stromovitý vzrast vzniklo čierne uhlie.